Krik- 1.časť

27. března 2012 v 13:49 | CHocolatte Abbie |  Krik
Tak a je to tu, moja new story :D Začala som ju písať asi pred 3 dňami a nejako ma to chytilo. Už som raz písala tak, že som mala zapísaných 50 strán a ani jednu čast som sem nehodila. Asi to bola chyba,lebo som nemala motiváciu písať a ukončila som to. Z tohto sa mi píše len 5 strana na worde,a berte to tak že je to tu na skúšku (w.w)
Nechcem vravieť o čom to je, nechajte sa postupne prekvapiť. Názov ma napadol úplne spontánne, takže neriešiť :D
Prajem príjemé čítanie :)


Ako každé ráno, aj toto bolo v Atlante rušné a jasné. Už o šiestej ráno bolo počuť cez okná domov škrekot vtákov, hluk z ciest a krik podaktorých ľudí. Občas to prišlo milé, zobudiť sa uprostred celého toho chaosu, ale to len vo veľmi výnimočných prípadoch. Takým bol práve tento. V malom byte, starej schátralej bytovke spali tri deti a ich rodičia. Najstaršia dcéra Charli spala na zemi v malej izbe v ktorej spali aj jej súrodenci. Keďže bola najstaršia musela im prenechať miesto na posteli, či gauči. Spočiatku ju to trápilo, no po čase si na to navykla. Hluk nákladného auta a jasné slnko ju zobudilo ako obvykle prvú. Vstala zo zeme a rýchlo zbehla po schodoch dolu do kuchyne. Na seba nemala čas myslieť, vedela že musí pripraviť jedlo pre Lorrie a Micka skôr, než sa rodičia preberú. S roztrasenými rukami chytila chlieb a každému kus odrezala. Každé ráno myslela na to, čo sa stalo deň pred tým. Nebolo to nič zvláštne, vlastne tak ako obvykle, až na jednu zaujímavú zmenu. Bila ju aj mama. Nestávalo sa to často, len v zriedkavých prípadoch. No za celý rok na ňu mama ani ruku nezdvihla. Vždy to bol otec, bola na to zvyknutá, no teraz videla na zápästiach malé popáleniny od matkinej cigarety a do očí sa jej tisli slzy. Z myšlienok ju vytrhli kroky, ktoré bolo počuť zo schodov, pretože neskutočne vŕzgali. Bola to malá Lorrie. No ako sa vezme malá, od Charli bola mladšia o štyri roky, mala dvanásť. Ospalo sa šuchtala do kuchyne a spokojne si sadla za stôl. Lorrie nebola často bitá, práve naopak, v rodine ju mali celkom radi. Bolo to tým, že bola totálne bezproblémová a pristala na všetko čo jej rodičia povedali. Charli jej to nemohla vyčítať, bola ešte dieťa a vlastne, bolo dobre že rodičov poslúcha, nezaslúžila si to, čo prežívala ona. Lorrie mala dlhé vlasy, takmer zlatej farby a veľké modré oči. Bola stelesnením dokonalého dieťaťa a možno to ju uchránilo od bitiek, ktoré sa doma konali. Charli položila pred sestru tanier s chlebom s džemom a pohár kakaa. Usadila sa na stoličku k nej a uštipla si kus z chleba. "Ako sa ti spalo?" táto otázka bola zvyčajná a odpoveď od mladšej sestry bola vždy rovnaká. "Fajn, čo tebe?" Toto bolo nečakané. Lorrie kývla hlavou k Charliným zápästiam. Na jednom boli dve drobné popáleniny od cigarety, na druhej len jedna. Akoby to nestačilo, ruky jej zdobili ešte tmavé modriny a malé jazvy. "Ako obvykle..jedz" Charli dokončila rozhovor a zase vstala a začala chodiť po kuchyni sem a tam, čakajúc kedy vstane Mick. Mick bol najmladší brat, taktiež menej týraný ako Charli, ale to bolo nad slnko jasné. Mal len šesť a ešte nechápal ani tomu, čo sa v tejto pochybnej rodine deje. Zrazu ho Charli zbadala schádzať po schodoch, pribehla k nemu a vzala ho na ruky. "Mick, sestrička teraz odíde a ty ostaneš s Lorrie, dobre?" oznámila mu a posadila ho na jednu stoličku. Na stole ho čakal tiež chlieb s džemom a kakao a on len veselo prikývol a vrhol sa do jedla. Charli sa potešila a rýchlo prebehla do izby. Učesala sa a niečo si narýchlo obliekla. Musela vypadnúť skôr ako sa rodičia zobudia a chcela ísť každým dňom čo najďalej, no nešlo to. Ako najstaršia sa musela starať o rodinu, aj keď nechcela. Vlasy si zviazala do chvostu vzadu na hlave a vyštartovala z domu. Zamierila do práce, ktorú mala čírou náhodou. Pracovala ako dočasná čašníčka v Starbucks coffe, lebo zaskakovala dievča čo si zlomilo nohu a žiaľ bohu do práce nemohla ísť. Inak Charli ešte vypomáhala v kníhkupectve a knižnici. Milovala čítanie a vše s tým spojené. Pri knihách sa mohla odreagovať, mohla prestať myslieť na rodičov. Vošla do kaviarne a hneď zamierila za pult a natiahla sa za zásterkou s názvom kaviarne. "Vitaj Li, dnes si tu ešte skorej ako obvykle" privítal ju hlas majiteľky kaviarne, ktorá jej prezývku Li vymyslela a odvtedy sa jej udržala. "Nedalo mi spať Nora" odvetila so smiechom a začala sa plne venovať práci.
Po nie náročnom dni sa vybrala do parku, kde mohla mať svätý pokoj od celodenného zhonu. Sadla si do trávy k najhrubšiemu stromu, aký v parku poznala, oprela sa o neho a otvorila knižku na strane, ktorej kraj mala prehnutý, aby si pamätala kde skončila. Prečítala prvé tri vety, no na knihu sa nemohla sústrediť. Myšlienky jej behali po súrodencoch a rodičoch a iných veciach, ktoré jej robili len problémy. Zodvihla sa, že pôjde domov, i keď sa jej veľmi nechcelo a vykročila na chodníček. Zrazu, ako záblesk z čistého neba, sa na chodníčku zjavilo nejaké dievča na korčuliach, čo si ju očividne nevšimlo a preto neubrzdilo. Charli bola v jednej chvíli na nohách s úmyslom odísť domov a v druhej rozvalená na zemi a pritlačená nejakým cudzím dievčaťom. "Zlezieš prosím ťa?!"
...TBC. xD
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MikaZuki La DeriDea MikaZuki La DeriDea | Web | 27. března 2012 v 13:57 | Reagovat

Ty to robis naschval? Boze, ja sa pri tom konci usmievam jak chuj.... sikovna Kikk moja sikovna - donutila si ma vypytat si dalsi diel!

2 CHocolatte Abbie CHocolatte Abbie | Web | 27. března 2012 v 14:06 | Reagovat

[1]: ach láska, aspoň vieš ako sa cítim keď čítam tvoje diela xDD

3 MikaZuki La DeriDea MikaZuki La DeriDea | Web | 27. března 2012 v 14:10 | Reagovat

Ale ja z nich pisem polku narychlo na phone milacku! A nemam nwm kolko stran rozpisanych -.-"

4 CHocolatte Abbie CHocolatte Abbie | Web | 27. března 2012 v 14:19 | Reagovat

[3]: aj karamba xD to je jedno :D dám sem pokračko čo najskôr, venované tebe *_*

5 MikaZuki MikaZuki | 27. března 2012 v 15:33 | Reagovat

juuuj - to jak to venovanie od DamDama na tú jeho loooooooooooong hru :D

6 CHocolatte Abbie CHocolatte Abbie | Web | 27. března 2012 v 16:09 | Reagovat

[5]: taak to hej xD ale na neho nemám xDDD (samozrejme venovanie bude krajšie, len na tu hru nemám, to by sa mi v hlave ani nezrodilo, nie to ešte písať)

7 Fličk/Klodes/Klaudia Fličk/Klodes/Klaudia | 27. března 2012 v 18:02 | Reagovat

Je kompletné že som už pred začiatkom tejto vety išla písať R? XD... ale inak príbeh fajný... podľa toho čo si mi písala na skape sa dosť bojím pokračovania ale aj tak som žveďavá xD

8 Kiwi Kiwi | Web | 28. března 2012 v 20:02 | Reagovat

Dobrý námet, fakt si to dobre vymyslela :) Teším sa, čo bude ďalej :)

9 Cler. Cler. | Web | 6. dubna 2012 v 18:51 | Reagovat

skvelé, no smutné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama